ZMYSLY A VNÍMANIE

Naše zmysly sú zdrojom informácii, ktoré pochádzajú z tela – z nášho vnútorného prostredia a z okolia, ktoré tvorí vonkajšie prostredie. Tieto informácie spracovávame rôzne, niektoré prijímame, iné odmietame. Časť z nich si upravujeme podľa našich potrieb a skúseností. Vyberáme, čo si vezmeme a čo odfiltrujeme. U niektorých si vytvoríme skreslený pohľad. A práve to ako informácie využívame, je časťou nášho vnímania.

Keď dieťa príjme informáciu, napríklad tým, že mu ponúkneme hračku, naviaže sa na daný objekt (aspekt). Keď niečo nepríjme, blokuje informáciu, ide proti tomu aspektu. Tento jednoduchý princíp nám vysvetľuje ako sa bábätko môže učiť. Má široký repertoár rozhodnutí a môže si vybrať akciu, ktorú uskutoční. Pohyb tak môže byť variabilný. Variabilita znamená mnohorakosť.

Variabilita v pohybe znamená, že na tú istú vec, aktivitu, môžeme reagovať pohybom mnohými spôsobmi. Ak chceme, aby bábätko vnímalo, máme niekoľko možností ako ho v tom podporiť. Patrí sem jeho motivácia, aktívna pozornosť – zrakom, sluchom, čuchom, dotykom, koncentrácia a túžba.

Skúsme sa pozrieť na neprijímanie niečoho aj ako na výzvu ako zmeniť vnímanie dieťatka, aby  prijalo to, čo mu ponúkame. Skúste ísť cez jeho zvedavosť a vy pristúpte tvorivejšie. Skúste sa stať tým malým dieťaťom, ktorým ste boli. Stať sa viac zvedavým. Kedysi sme tiež všetko skúmali, často i ústami, čo je v rannom detstve najprirodzenejšie. Ústa boli našou prvou končatinou po narodení, s ktorou sme skúmali všetko okolo nás tým, že sme ústa približovali k predmetom okolo nás.

Búchaním hračiek o zem dieťa vníma mnohorakosť zvukov. Keby vedelo rozprávať, asi by vám povedalo: „Mami, oci, keď búcham kockou o koberec, je to iný zvuk ako keď búcham o dlážku alebo o zrkadlo. Aké je to čarovné. Počuješ to aj ty?“ Niekedy im zakazuje činnosti, ktoré ani nemusíme, lebo nevieme, že tým si zdokonaľujú svoje zmysly. Zvažujme bezpečnosť našich detí a otvorme im priestor pre skúmanie, pokým je to v hraniciach ich bezpečia.

DOTYK a POHYB

Patria medzi prvé dva zmysly, ktoré sa v každom človeku, ktorý sa narodil, vyvíjajú. Vlastne už v maternici sú súčasťou nášho pohybu. Keďže novorodenec prijíma prvé vnemy práve cez kožu, dotyk rodiča je dôležitou súčasťou pohybového vývoja svojho dieťatka. Spoznať rôzne kvality dotyku vám môžu pomôcť pri vašom tvorivom čase s nimi.

DOTYK A POHYB sú východiskom pre vývin ďalších našich zmyslov, ktorými sú:

• CHUŤ. Práve ústa hrajú významnú úlohu v dojčení. Ústami vníma dieťa chuť materského mlieka. Prijímanie potravu je základnou nevyhnutnou potrebou k prežitiu. Niekedy si ani neuvedomujeme, akú podstatnú úlohu zohráva CHUŤ v našom živote. Možno si pamätáte, keď ste boli chorý, prechladnutý, že ste nemali chuť ani jesť. To je pekný dôkaz, že ústa sú párovým orgánom s nosom , ktorý predstavuje nasledujúci zmysel. Keď necítime nosom vôňu jedla, nemáme ani chuť ho zjesť.
• ČUCH. Bábätko rozozná nosom mamu podľa jej osobnej jedinečnej vône a materského mlieka. Cez ČUCH môžeme podporovať otáčanie hlavičky do obidvoch strán počas dojčenia, papania niečoho čo voní. Najprv počkáme, kým na našich rukách bábätko pocíti vôňu mlieka, otočí k nemu hlavu a potom, Vy, mama, môžete pomaly dotočiť jeho zvyšok tela k sebe, aby sa Vás celým telom začalo o Vás opierať. Ak máte staršie dieťa, ktoré sedí v stoličke, zo začiatku si ho trošku natočte bokom, aby mohlo otočiť hlavičku, keď mu dávate jedlo na lyžičke. Keď je hladné, je to jeho prirodzená motivácia, že chce papať a má dôvod prečo hlavu na stranu otočí.
• Ušami rozoznávame zvuky, hlasy, tóny, šum a orientujeme sa v priestore. Máme lepšiu rovnováhu, Vyskúšajte si postaviť sa na jednu nohu a zakryť si uši. Cítite nejakú zmenu vo vašej rovnováhe? Je to silný zmysel, ktorý Vám pomáha udržať lepšie rovnováhu? Sluchové schopnosti sa tiež postupne rozvíjajú. V šiestich mesiacoch dieťatko začína s istotou rozlišovať, z ktorej strany prichádza zvuk. Vidíme to tým, že sa za zvukom už častejšie otáča.
• Očami vnímame tmu, svetlo, farby, veľkosti, tvary a kde v priestore sa nachádzame. ZRAK sa vyvíja ako posledný z vyššie spomínaných zmyslov. Môžeme vidieť, že bábätko po narodení ešte nevie zaostriť zrak. Zo začiatku vidí na vzdialenosť 20 cm. Krátko fixuje zrak na určité miesto, ale neskôr, okolo 3. mesiaca už dlhšie sleduje predmet pred svojimi očami. Možno ste zažili, že tým najmenšim bábätkam často ešte ubieha niektoré očko.  Ostrosť zraku sa zdokonaľuje postupne a obe oči sa začínajú postupne ladiť navzájom. Vidíme to, keď sa oči pohybujú už v rovnakom smere.

A na záver mám pre vás jednu zaujímavosť. Hoci zmysly sa v rannom detstve vyvíjajú postupne a  ZRAK sa často stáva dominantným zmyslom v našom živote, nemusí to platiť u každého.

Skúste sa zamyslieť, ktorý zmysel je pre Vás osobne dominantný. Potom vnímajte v bežnom dennom živote, či je to ten, ktorý ste si uvedomili alebo iný.

Ak by bol môj dominantný zmysel napr. SLUCH, keď som vonku, vnímam každý zvuk, vnímam spev vtákov, počujem zvuk lietadla aj keď som doma, hoci sa hrám so svojím dieťatkom. Tak môžete vidieť ako sa  vaša pozornosť presúva na sluch.  Niektorí si ani neuvedomujeme, že vnímame vône a pachy intenzívnejšie ako iní. Títo ľudia hneď zacítia, že sused varí, hneď vnímajú nový pach. Cítia niečo, čo druhý člen rodiny ani nie. Samozrejme nezabudnime, že naše zmysly ovplyvňuje aj naša momentálna situácia, napr. či sme hladní. Vtedy vônu jedla vnímame určite viac.

Vyzývam vás skôr pozorovať, kam a ktorým zmyslom sa vaša pozornosť častejšie uberá v bežných každodenných činnostiach doma, na výlete, v hre so svojím dieťatkom či pri športovaní. Možno objavíte niečo veľmi zaujímavé, čo ste o sebe nevedeli.

Rozlúčim sa s vami poslednou myšlienkou. Čo si myslíte o človeku, ktorý sa rád všade opiera? Nemôže to byť aj DOTYK, ktorý mu chýba a hľadá ako sa k nemu dostať? Bábätka a deti si ho môžu oveľa viac užívať v našich náručiach než my, dospelí.